Slovenské stavebníctvo posledné roky trpí. Rok 2022 sa mal niesť v znamení popandemického oživenia. Čísla stavebníctva však ukazujú, že v jeho prípade to platilo len vo veľmi obmedzenej miere.
Slovenské stavebníctvo posledné roky trpí. Rok 2022 sa mal niesť v znamení popandemického oživenia. Čísla stavebníctva však ukazujú, že v jeho prípade to platilo len vo veľmi obmedzenej miere. Stavebná produkcia tuzemských stavebných firiem priemerne iba stagnovala na úrovni roka 2021. Pred ďalším poklesom u pritom ochránil jedine nárast stavebnej aktivity slovenských firiem v zahraničí – približne o 2 %. Stavebná produkcia v zahraničí sa na celkovej produkcii slovenských stavebných firiem podieľal už viac ako desatinou (10,2 %). V porovnaní s priemerom rokov 2015 – 2019 (priemerne 5 % s maximom 6 % v roku 2019) sa jej podiel viac ako zdvojnásobil. Tuzemská aktivita domácich stavebných firiem teda i v minulom roku o čosi klesla (o 0,2 %). V porovnaní s posledním predpandemickým rokom 2019 bola nižšia až o 16,9 %. Tuzemská aktivita stavebných firiem minulý rok nepatrne (o 0,1 – 0,2 %) klesla v oboch častiach stavebníctva – vo väčšej výstavbe budov i v menšej výstavbe infraštruktúry. Obe časti stavebníctva vykazujú pokles aj v porovnaní s posledním predpandemickým rokom 2019 – budovy o 16 %, infraštruktúra o 18,5 %.
Nadpriemerný podiel stavebníctva na ekonomike v rámci Európskej únie
O niečo optimistickejšie pôsobí pohľad na stavebníctvo prostredníctvom porovnania zmeny pridanej hodnoty. Tú okrem zmeny produkcie ovplyvňuje aj tzv. medzispotreba. Zvyčajne je nižšia v úvodných fázach stavebných projektov a, naopak, nárazovo narastá pri ukončení projektu. V minulom roku sa pridaná hodnota v stavebníctve medziročne zvýšila o 3,8 % a zaznamenala tak prvý nárast po troch rokoch nepřetržitého poklesu. Ani zďaleka však nevymazala významné poklesy z predchádzajúcich rokov. V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 bola stále nižšia o 6,7 %. Navyše, pridaná hodnota v stavebníctve v dôsledku technických faktorov prudko klesala už pred vypuknutím pandémie. Porovnanie s rokom 2019 tak môže byť skresľujúce. V porovnaní s rekordným rokom 2018 bola pridaná hodnota v stavebníctve nižšia o viac ako pätinu (22,3 %). Napriek tomu ostáva podiel stavebníctva na ekonomike v rámci EÚ nadpriemerný. Stavebníctvo sa podieľa na pridanej hodnote (HDP bez daní a vrátane subvencií) vytvorenej v celej ekonomike 6,7 %, priemerne v EÚ je to len 5,6 %. V porovnaní s rokom 2021 sa jeho podiel zvýšil na Slovensku o pol percentuálneho bodu. Bol však stále o percentuálny bod nižší ako priemer v rokoch 2015 – 2019 (s maximom 8,2 % v roku 2017) a s výnimkou pandemických rokov 2020 – 2021 i najnižší od roka 2005.
Zisk domácich firiem sa odhaduje nad úrovňou roka 2019
Relatívne pozitívne pôsobí pohľad na stavebníctvo cez jeho ziskovosť. Zisk stavebných firiem s 20 a viac zamestnancami minulý rok medziročne narástol takmer o desatinu (9,7 %), no za úrovňou z posledného predpandemického roka 2019 stále zaostával o 5 %. Rast ziskovosti však pokračoval aj v úvode tohto roka. V prvom štvrťroku i vďaka priaznivejším poveternostným podmienkam nemuseli stavebné firmy až tak výrazne utlmovať svoju stavebnú aktivitu a po prvýkrát od roka nezačali rok stratou. Ich zisk za posledných 12 mesiacov sa tak vyšplhal už 8 % nad úroveň roka 2019.
Predpokladáme síce, že nasledujúce kvartály by mohli priniesť jemnú korekciu úspešného úvodu roka, zisk domácich stavebných firiem by sa však mal udržať nad úrovňou z roka 2019. Nahor ho ťahá aj rekordná inflácia v ekonomike – v reálnom vyjadrení úrovne z roku 2019 najskôr stále nedosiahol.
Slovenské stavebníctvo malo problémy už pred pandémiou
Rok 2022 zaostal za očakávaniami. Popandemické oživenie stavebníctva ani zďaleka nenaplnilo svoj potenciál. Pandémia totiž len dočasne prikryla dlhodobé štrukturálne problémy domáceho stavebníctva, ktoré po jej odznění opätovne vyplávali na povrch, ešte viac umocnené zmenami v globálnej ekonomike vyvolanými pandémiou či vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine. Slovenské stavebníctvo už pred rokom 2020 (pandémiou) zápasilo s rastúcimi problémami na strane ponuky, toho času najmä v oblasti nedostatku pracovnej sily, i na strane dopytu, predovšetkým vo výstavbe verejnej infraštruktúry. Minulý rok sa tieto problémy iba zväčšili. Popandemické oživenie prinášalo úzke hrdlá vo viacerých oblastiach globálnej ekonomiky, stavebníctvo nevynímajúc. Okrem nedostatku pracovnej sily tak museli slovenskí stavebníci zápasiť aj s nedostatkom materiálu. Napätý európsky trh práce, na ktorom miera nezamestnanosti z mesiaca na mesiac atakovala nové historické minimá, pritom sťažil slovenským stavebníkom i zamestnávanie cudzincov. Tradičné zdroje pracovnej sily v zahraniční začali vo vidine vyšších zárobkov v iných krajinách EÚ Slovensko postupne obchádzať. Úzke hrdlá a nedostatok materiálu priniesol slovenským stavbárom ešte jeden problém – infláciu. Vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý sa pretavil do energetickej krízy v Európe, pritom tlak na zdražovanie vstupov v stavebníctve (stavebného materiálu) ešte väčšmi zvýraznil. Ceny stavebných materiálov minulý rok medziročne vzrástli priemerne o viac ako pätinu (22,9 %). V úvode tohto roka sa síce tlak na ich zdražovanie zvoľnil, naďalej však ostávajú o viac ako 40 % vyššie než v roku 2019. Náhly a neočakávaný nárast cien na vstupe zastihol nemalú časť domáceho stavebného sektora nepripravenú. Inflačné doložky sa v čase stabilných cien minulého desaťročia stali prehliadanou položkou zmlúv o dielo, predovšetkým pri zmluvách s verejným sektorom. To dostalo mnohých stavebníkov na pokraj prežitia. Otváranie zmlúv so štátom nie je jednoduchý proces a viedlo tak k spomaleniu, resp. oddialeniu výstavby verejnej infraštruktúry do druhej polovice roka.
Perspektívy stavebníctva
Rekordne vysoká inflácia ovplyvňuje ekonomiku ako celok a mení i dopyt po stavebných činnostiach. Na rekordné zdražovanie musí nevyhnutne reagovať centrálna banka. Vyššie úroky vedú k zníženiu investičnej aktivity vrátane zníženia stavebných investícií. Dopyt po stavebných prácach klesá tak zo strany domácností (výstavba domov a bytov), jako aj zo strany podnikov (výstavba nebytových budov – výrobné haly, logistické centrá, obchody, kancelárske priestory atď.). Naznačuje to i počet vydaných nových stavebných povolení. Ich plocha sa minulý rok medziročne znížila o 8 %, pričom v poslednom štvrťroku bola medziročne nižšia až o 28 %. Pokles zaznamenali stavebné povolenia na obytné i nebytové priestory. Stavebná aktivita vo väčšom segmente stavebníctva, výstavbe budov, sa tak v dôsledku ekonomického cyklu bude v najbližšom období najskôr spomaľovať. Dobrá správa je, že zníženie dopytu v kombinácii s uvoľnením úzkych hrdiel a energetickej krízy nateraz aspoň odstránilo prekážky vo forme nedostatku stavebného materiálu. Podľa prieskumu dôvery v stavebníctve momentálne nedostatok materiálu nevníma ako závažnú prekážku viac stavebníkov než v minulosti (před obdobím minulého roku). Naopak, nedostatok pracovnej sily sa naďalej pohybuje blízko svojich dlhodobých maxím. Menší zo segmentov stavebníctva, infraštruktúra, by mal tento rok ťažiť z dočerpávania eurofondov, ktoré je nevyhnutné uzavrieť do konca tohto roka. Presmerovanie časti zdrojov do iných oblastí i problémy v čerpaní, ktoré najskôr povedú k nevyčerpaniu časti dostupných zdrojov, však budú pozitívny efekt čiastočne tlmiť. V úhrne teda ani v tomto roku neočakávame zásadný rast produkcie stavebníctva.